Chovná sezóna koriel začína spravidla ako u väčšiny austrálskych papagájov na jar, po ustálení vonkajších teplôt, ktoré už neklesajú pod nulu. Chovný pár začne upravovať búdku a jej okolie, samec zaháji tok, vtáci sa začnú intenzívne kŕmiť a páriť. Chovná sezóna sa dá jednoducho podnietiť spestrením stravy, pridávaním vaječnej miešanky. Potom sa začne samička dlhodobo a stále častejšie zdržovať v búdke, čo vo väčšine prípadov poukazuje na blížiacu sa znášku. Čo sa týka búdky, nie sú na jej typ veľmi náročné. Či už búdka klasická z dosiek alebo kmeňová o rozmeroch 25 x 25 cm základňa a 35 cm výška s vletovým otvorom o priemere 8 cm by mala byť postačujúca. Niektorí chovatelia skôr praktizujú búdky ležaté, ale nám sa v chove veľmi neosvedčili. Netreba zabudnúť na hniezdnu priehlbinu na dne búdky kvôli rozkotúľaniu znášky. Korely sú totiž dosť neporiadne na udržanie celej znášky pokope a potom dochádza k zachladeniu vajíčok v znáške a aj z oplodnených vajíčok sa tak mláďatá nevyliahnu. Znáška pozostáva z 4 – 7 vajec, ojedinele aj viac. Samica si obvykle zasadá na znášku už pri druhom znesenom vajci a celú znášku následne zahrieva ešte približne 18 – 21 dní po znesení posledného vajíčka. Po troch týždňoch inkubácie sa začnú liahnuť mladé. Mláďatá sa liahnu tak ako boli znesené aj vajíčka. Často sa stáva, že posledné vyliahnuté mláďatá  sú utláčané už staršími súrodencami, ktorí pomerne rýchlo rastú a následne hynú. Uprednostňujeme odber vajíčok zo znášky a nahrádzame ich umelými, kým samička neznesie posledné vajíčko a opäť ich vkladáme do hniezda, aby sa mláďatá vyliahli naraz. Mláďatá sú ihneď po vyliahnutí zarastené páperím. Farba páperia závisí od druhu mutácie. Mladé papagáje sú kŕmené rodičmi v búdke ešte 3 – 4 týždne, potom postupne opúšťajú hniezdnu búdku, kde sa už nezvyknú vracať. Po opustení búdky bývajú mladé korely kŕmené rodičmi ešte zhruba tri týždne. Po úplnom osamostatnení mláďat je dobré ich odstaviť od rodičov. Často totiž už chovná pára medzi tým začala nové hniezdenie a samička už sedáva na znáške, vtedy mláďatá dokrmuje iba samček. Niektorí chovatelia uvádzajú, že samček neodstavené mláďatá naháňa a je k nim agresívny. Nám sa to ešte nestalo. Naopak stal sa nám už aj prípad, kedy samček kŕmil mláďatá z prvého hniezdenia a už aj čerstvo vyliahnuté mláďatá a to veľmi usilovne bez známok agresivity a vyčerpania celých 7 dní až do odstavenia mladých z prvého hniezdenia. Nie je to však žiaduce, ale niekedy sa takýmto javom nedá zabrániť. Iba odobratím vajíčok z ďalšej znášky tak, aby ukončili obaja rodičia zdarne odchov potomstva z prvého hniezdenia. Nežiaducim javom pri hniezdení býva u niektorých jedincov vytrhávanie rastúcich pier mláďat v hniezde rodičmi až do krvi. Mláďatá potom mávajú pri vyletení z hniezda holé miesta na tele. Zvyčajne sa to po prvom preperení u vtáčikov stratí, ale môžu ostať na tele aj lysiny, ktoré už nikdy nezarastú. V takom prípade nikdy jedince z potomstva nezaraďujeme do ďalšieho chovu, pretože je to dedičné. Presnú príčinu tohto neduhu u koriel dnes nikto nepozná. Stáva sa to aj po troch rokoch pri rodičoch, ktorí majú za sebou úspešné (bez tohto javu) odchovy. V žiadnom prípade som vás nechcel odradiť od chovu týchto krásnych vtáčikov, ale niekedy je lepšie takéto skutočnosti vedieť dopredu. Nie práve ten váš vtáčik musí byť práve z takejto generácie.